Prekračovanie

Zmena spoločenského statusu zo zamestnanca na samoživiteľa môže byť proces pomerne rýchly a citeľný. Teda poviem Vám, v mojom prípade sa to vlieklo a stále vlečie ako sopeľ. Každý malý posun sa so mnou neserie a vyžaduje si okrem systematickej pozornosti aj nepatrnú zmenu myslenia. Zväčša bolestivú.

Aj minule. Ako som tak sial sial (že časom zožnem zožnem), zrazu ma vám pochytila pochybnosť. Existujú pochybnosti rôznych druhov, veľkosti, a intenzity. Táto bola obzvlášť zákerná. Začala spochybňovať moje najzákladnejšie ´gró´. Mnohé tvorivé otázky typu čo, prečo, kedy a ako, nahradila jedinou. Za koľko. Najprv som sa tváril, že ju nevidím. Tú Pochybnosť. Ostentatívne ju ignorujúc, robil som všetko bez ohľadu na osoh, či prospech. Proste z princípu. Istý čas to fungovalo. Ale po niekoľkých mesiacoch, po treťom dni na ovsených vločkách, vkradla sa mi už aj do snov. Nuž som ju teda slušne pozdravil, ponúkol sušienkou, a opýtal sa na dôvod jej návštevy. A potom som sa rozplakal. Tak pekne od srdca, vysmrkal som milej tete Pochybnosti moje pochybnosti do vankúša. A hľa, odrazu som všetkému porozumel.. Archimedovmu zákonu, teórii relativity, pavlovovým reflexom, obchodovaniu s forexom, vedomiu vlastnej hodnoty. Veď aha, napríklad také vedomie vlastnej hodnoty ide ruka v ruke s vedomím vlastnej každodennej smrteľnosti. Stačí sa len naladiť na tú správnu kosu.

Tak teda. Prekročil som hranicu jedného z mojich tieňov. Stanovil som si cenu. Proste som sa naučil hovoriť NIE. Ách, ako krásne je na svete :)

Daniel Go-Dany.com