Prekračovanie

(na pokračovanie)

Zmena spoločenského statusu zo zamestnanca na samo-živiteľa môže byť proces pomerne rýchly a citeľný. Teda poviem vám, v mojom prípade sa to vlieklo a stále vlečie ako sopeľ. Každý malý posun sa so mnou neserie a vyžaduje si okrem systematickej pozornosti aj nepatrnú zmenu myslenia. Zväčša bolestivú.

Posun prvý. Nielen práca a s ňou pláca sa mi strácala pred očami. To som si uvedomil, ako inak, keď už vlastne bolo neskoro. Bol som bez práce. Takmer vlastným rozhodnutím. Nebolo mi z toho veselo. Ešteže ma moja vtedajšia, teraz už len bývalka, mentálne, citovo a fyzicky podporovala. A teda som pochopil, ako to už býva, že som nebol tým, kým som myslel, že by som byť mohol, ak by som ním skutočne mohol byť. No nemohol som .. povedala a prefackala ma. AUTO-REFLEXIA. A dala mi takú, že stena mi hneď dala druhú. Keď som sa ako tak spamätal, začal som plánovať. Že najprv si urobím weby (tento, ktorý práve čítate je v poradí tretí), že medzitým vybavím doklady. Že potom oslovím ľudí a ponúknem, čo ponúkam. A že keď trošku počkám a keď všetko vyjde, že budem v balíku a za vodou. Tu mi dovoľte sa zastaviť a na mojom vtedajšom sebe-samom sa zasmiať. Ha há .. ha. Našťastie som hneď potom začal na všetkom viac, skromnejšie a lepšie pracovať. I keď za dočasne minimálnu odmenu ..

Posun druhý. Ako som tak sial sial (že časom zožnem zožnem), zrazu ma vám pochytila pochybnosť. Existujú pochybnosti rôznych druhov, veľkosti, a intenzity. Táto bola obzvlášť zákerná. Začala spochybňovať moje najzákladnejšie ´gró´. Mnohé tvorivé otázky typu čo, prečo, kedy a ako, nahradila jedinou. Za koľko. Najprv som sa tváril, že ju nevidím. Tú POCHYBNOSŤ. Ostentatívne ju ignorujúc, robil som všetko bez ohľadu na osoh, či prospech. Proste z princípu. Istý čas to fungovalo. Ale po niekoľkých mesiacoch, po treťom dni na ovsených vločkách, vkradla sa mi už aj do snov. Nuž som ju teda slušne pozdravil, ponúkol sušienkou, a opýtal sa na dôvod jej návštevy. A potom som sa rozplakal. Tak pekne od srdca, vysmrkal som milej tete Pochybnosti moje pochybnosti do vankúša. A hľa, odrazu som všetkému porozumel.. Archimedovmu zákonu, teórii relativity, Pavlovovým reflexom, vedomiu vlastnej hodnoty. Veď aha, napríklad také vedomie vlastnej hodnoty ide ruka v ruke s vedomím vlastnej každodennej smrteľnosti. Stačí sa len naladiť na tú správnu kosu. Tak teda. Prekročil som hranicu jedného z mojich tieňov. Stanovil som si CENU. Proste som sa naučil hovoriť NIE. Ách, ako krásne je na svete ..

(pokračovanie nabudúce ..)

Daniel Go-Dany.com