Prečo som začal učiť, a čo z toho máte vy

Je to veľmi jednoduché. Naša spoločnosť je takpovediac v prdeli. A základným kameňom úrazu je komunikácia. Už aj za predpokladu, že sa všetky strany konfliktu (lebo o to vlastne ide) chcú porozumieť a dohodnúť, stále majú problém. Je to celospoločenský problém. V rodinách, školách, práci, na ulici, na nete. Cudzí ´jazyk´ v popredí, cudzia kultúra a cudzie hodnoty v pozadí, mnohokrát protichodné cudzie záujmy, väčšinou netransparentne ukryté. No a vtedy mi to trklo, žiadalo by sa napísať. Ale tak to nebolo. Netrklo mi nič ešte hodne dlhú dobu.

Z mojej skúsenosti, učiť, pomáhať, niekedy až zachraňovať svet často chcú ľudia, ktorí sami potrebujú pomoc, až liečenie :) Volá sa to záchranársky komplex, a ako taký je kompenzačným mechanizmom, keď si niekto nechce priznať tie sračky, v ktorých sa sám ocitol. Toto naozaj nebol môj prípad. Ja som si tie svoje naplno uvedomoval. Išlo skôr o z núdze cnosť. Bol som proste nezamestnaný. Možno aj nezamestnateľný. Mal som totiž plné zuby našich zamestnávateľov. Aj som im to dával patrične najavo. Hlavne na pracovných pohovoroch. Bol som na nich otrlý až nevrlý. No bolo im to treba?

A tak som začal hľadať, ako vraví Tomáš Hajzler, svúj ´dúlek´. Toto je to, prečo som teraz tu a prečo píšem tento článok, a prečo som začal učiť. I keď, evidentne učiť ešte neznamená naučiť. A medzi nami, nemyslím, že naučiť kohokoľvek čokoľvek je možné bez toho, aby ten ktokoľvek veľmi, ale že veľmi chcel. A tak som tu, okrem iného aby som vám popri učení sa jazyka pomáhal aj s rôznymi inými vecami. S komunikáciou, seba-uvedomením a pochopením z čoho presne tá vaša konkrétna komunikácia vychádza, s odhaľovaním sa, čiže s transparentnosťou, s asertívnym vyjadrením vašej individuálnej pravdy. A s tým, ako žiť v kontakte a komunite s tymi druhými. Nie formálne. Proste naozaj. Tak skutočne. A potom, aby ste aj naozaj veľmi chceli. Každý deň sa drviť, a mesačne mi za to ešte aj platiť :)

Na škole, v časoch mojej mladosti, sme mali zvláštnych profesorov. Títo štátni zamestnanci bývali niekedy riadne ´pošahaní´. Bolo v ich štátno-ľudskej prirodzenosti, bez transparentnej spätnej väzby, časom degenerovať. Prípadne konzervovať stav, či zneužívať svoju pozíciu. Dialo sa tak všade, kde bola situácia dotovaná ideológiou, povinnosťou, strachom, odmenou, či trestom. Preto je súčasťou zmysluplného vzdelávania sloboda, zvedavosť, aktivita, radosť, zodpovednosť. Úplne obyčajné integrovanie našej intelektuálnosti a pudovosti v harmonický celok.

Vždy som cítil, že som tak trochu iný. Ako väčšina z nás, proste originál, vlastne úplný ´exot´. Pozoroval som svet a nechápal som, prečo ľudia nechápu. Teraz už viem viac, že prečo a čo s tým. Hlavne pokiaľ ide o cudzie jazyky. Proste, opýtajte sa ma. A čo z toho budete mať? Dočitate sa napríklad aj v tomto článku :)