Budiž pravda nevypovedateľná

Umelec z duše napíše. Prekladateľ tvorivo znetvorí. Nemám žiadnej potuchy, ako by sa dali preložiť niektoré výtvory.

Go-Dany.com (poeticky tvorivo)

Budiž. Je krásne nebyť zviazaný očakávaním, ani snahou vyhovieť. Sloboda je nádherná, povzdychol si mystik, a šlukol zbongahašu. Budiž pravda nevypovedateľná. Nadýchol som sa, že o tom niečo napíšem, že to všetko rozpoviem presne tak, ako to naozaj bolo. No nenachádzam slov. Nie, že by som nevedel, čo chcem povedať. Len nemôžem ignorovať nadbytočnosť verbálneho balastu pri témach, ktoré je nutné jednoducho precítiť.

To ti kto urobil? Z očí žeravý tok lávy rinúci sa spaľujúcej vysúša plodnú zem. Doráňaný obelisk túžobne týči sa nahor skalistým bralom uprostred vyprahnutej púšte. Chladný pohľad na zvíjajúcu sa dušu reťazami k nemu prikovanú riavou plynúceho času. Planie jazyk skazy vášnivo v tlame premieľajúc ostatky krvavej hostiny. Nik sa na vraha nepýtal v krajine strachom sužovaných motýlých krídel. Koleso mlyna dlávi život piskotom unikajúcim po hrebeni hory smutnou piesňou hrobára. Planý pomaranč v sade hynúcich stromov, kde sesterská duša anjelské dvojča napospas šeliem vekmi hniť nechala. Skonom do matkiných útrob k smrti uväznenej navrátiť sa rozhodla. Márne jej meno pazvukmi supy komolili, ked nad telom pútnika, čo z Compostely nikdy nevyrazil skláňala sa. Neštastná Ágape.

Ona. Nenapodobiteľná. Ako voda s príchuťou jarného vetra, voniaš mi rosou pokosenej trávy. Tvoje čisté oči, akoby nedotknuté temnotou. Och, kiež by to tak mohlo byť. Duša, omladnutá naveky.

Platonické podoby. Všetkých nás minuvšia nevinnosť dieťaťa, ktoré udivuje smiechom a plačom, kmášuc nám poryvy z duše. V smršť pretvorenie vánku, šelestiaceho pripomienkami ideí skoro už stratených, nad obzorom, uhlom pohľadov mnohých môžbyť. Prekliatie, čoho následok chrám rozozvučí, keď kŕče rozkoše bortivým šepotom ho pomenúvajú. Premenou pádom z chladných výšav umelosti, ktorá počíta sa k slepým a hluchým, kriviac nám tvár v úškľabok, teraz však hrejivým teplom vzájomna plný a žiariac nezlomnou mocou životností, veľkým treskom vybuchuje v zázrak stvorenia, z nehož všetko presahujúci pocit bytia pôvodnosti prýšti čírym prúdom takmer nečakaným.

Trošku sem a trošku tam. Sám si za to môžem. Trošku sem a trošku tam, s dušou dokorán, videl som ju. Ona všetko môže. Pre mňa za mňa, vravím je to krásne, počula ma. Povedala to a ono, veľa toho bolo. Veď hej, zasmial som sa len tak ledabolo. Čriepky srdca šepkajú mi, nevedel som, že až tak. Nečakaná reakcia, slabý som, hádam iba na chvíľu. Strašné, by sa povedalo. Strašné, by som súhlasil. Strašne mi to ticho kričalo. Som tu pre ňu, som tu s ňou, lebo tak mi šepkajú, milióny čriepkov srdca šepkajú mi o mne. Aj to more podo mnou.