Ako som sa rozčúlil. A rozlúčil.
No čo sa človeku po rokoch nestane. Plávam si kľudne v plynúcich vodách môjho slobodného učiteľského mikrosveta, keď tu zrazu nečakane, prvýkrát po dlhom čase, naďabím na biznis partnera typu ´korporátny oný´ :) To bolo tak ..
Jedného dňa, krátko predtým, čo sa mi mal skončiť vcelku zábavný džob s cudzincom, ktorého som sa pomerne neúspešne pokúšal primäť k naučeniu sa aspoň zopár slovenských slov, ma oslovili z inštitúcie, toho pána platiacej, že aby som im na neho napísal nejakú spätnú väzbu. Akože ´fídbek´. Uznali, že si ma (ako jeho učiteľa) pán cudzinec (ako môj študent) chválil a bol so mnou spokojný. Chceli teraz asi vedieť, ako som bol ja spokojný s ním. Taká spätná väzba má svoj zmysel nepopieram, niekedy to je dokonca aj dobrý nápad. Tak som im ju dodal emailom ako odpoveď na ich email. Bežný postup, bežná komunikácia. A vtedy to prišlo.
Aby ste boli v obraze, pracovné napojenia boli nasledovné. Učil som slovenčinu migranta z Kuby vo veku nad 40. Prišiel cez USA, a bola v tom možno aj nejaká politika, pretože jemu to vyučovanie platila jedna medzinárodná inštitúcia obchodujúca s migrantami tak, že platila jednému nemenovanému súkromnému bilingválnemu inštitútu, ktorý vedie istý Kanaďan (nazvime ho Heňo), ktorý potom platil (vysvitne, že ani nie) lektora, čiže mňa. Áno, tak trochu bordel, ako sme tu na Slovensku už na to celkom zvyknutí. Aj som chvíľu rozmýšlal, že z toho vycúvam, keď som sa dozvedel o možnom pozadí tohoto kšeftu grantového razenia, ale dal som pánovi Kanaďanovi šancu. Nevyšlo. Pretože, na čo ja vôbec zvyknutý nie som je to, čo prišlo po mojej spätnej väzbe.
Tu je z nej úryvok: Keďže pán XY nie je príliš študijne, či intelektuálne založený typ človeka, ale skôr prakticky založený, s jednoduchším pohľadom na svet, aj jeho progres sa odvíjal viac od jeho každodenných životných situácií, než od času stráveného nad materiálmi. Vzhľadom k jeho momentálnej mentálnej a časovej kapacite sme dosiahli veľmi mierne uspokojivý výsledok. Predpokladám, že v jeho prípade ide aj o to, či, kedy a ako veľmi si uvedomuje, do akej miery jeho prežitie na Slovensku závisí od jeho schopnosti sa dorozumieť po Slovensky. A logicky, jeho motivácia by určite bola silnejšia, ak by si hodiny platil sám.
Tento posudok som napisal s vedomím, že obe strany, aj ja aj oni vedia, aký typ človeka to je, na tom sme sa zhodli už v predchádzajúcej komunikácii. Pravdepodobne nemal maturitu, a možno by mal dokonca diagnostikovanú, teraz pomerne rozšírenú poruchu učenia v zmysle ´dys-niečo´. To len na margo.
Potom, čo slečna z tej inštitúcie nebola spokojná a chcela, aby som to napisal celé znovu, ale trochu inak a pridal aj osnovy (o ktorých dovtedy nebolo zmienky) a identifikoval jeho úroveň, som len doložil trošku tvrdším tónom: Úroveň pána XY je (alebo nie je) veľmi neúplná A1 :) Osnovy sú v prípade cudzincov mnohokrát nezmysel. Naučil sa veľmi základnému prvému kontaktu, predstaviť sa, povedať a opýtať sa niečo veľmi základné o sebe a o druhom. Povedať niečo o práci a niečo o bývaní. Plus ďalších pár detailov. Čo všetko sa naučil je hádam čisto jeho vlastna vec. Hodiny mu boli platené verím, zže nie preto, žeby sa niekomu upísal, ale preto, lebo ten niekto to považoval za správne.
V tomto momente už slečna asi prestala vnímať realitu a začala sa opakovať v zmysle, že potrebuje, aby som to celé napísal ešte raz, objavil sa tam navyše ešte k tomu jeden formulár na vyplnenie, plus jemná vyhrážka, že či túto komunikáciu môže kopírovať mojej ´predpokladanej´ nadriadenej. Moji milí, tam som sa rozčúlil prvý, no nie posledný krát. Uznávam, mohol som voliť iný, neutrálnejši tón spätnej väzby. V budúcnosti sa asi trošku zmoderujem. Ale nie zas úplne, to by som už predsa nebol ja. A vy ma predsa máte radi práve pre to, kto som a čo Vám dávam. Tú kombináciu vedomostí, inšpirácie, autenticity, humoru, nadhľadu, koučingu a ľudského dotyku, vďaka ktorému ste so mnou podaktorí už aj roky rokúce. Nuž, takéto klasické vynucovanie si moci u mňa proste nemá žiadnu šancu. Jednou z mojich (a teda ja mojich klientov) základných hodnôt, s ktorými pracujem je sloboda. Tak som to mojej predpokladanej nadriadenej preposlal sám s vyjadrením, že nie, ja sa opakovať nemienim, majú odomňa všetko, čo potrebujú :)
Druhý krát ma myklo, keď v ešte silnejšej vynucovacej rétorike pokračovala nielen (moja predpokladaná nadriadená) prvá asistentka pána Kanaďana, ale aj druhá asistentka pána Kanaďana, ktorá mi začala kázať v zmysle, že ako si dovoľujem takto to napísať (o študentovi, s ktorým podotýkam mám osobný a pozitívny vzťah doteraz), že som v tomto zmysle povinný urobiť to a ono, a ideálne znovu. A potom ešte aj on sám pán Kanaďan (nazvali sme ho Heňo) tomu dal korunku, keď ma začal nazývať hlupákom, vraj teraz okamžite musím ´bla-bla´, a pokračoval vyhrážaním sa možnosťou, že sa o mojich spôsoboch dozvie celá Bratislava, a že mi teraz nevie zaručiť zaplatenie mojej práce, kedže som ho touto spätnou väzbou pripravil o dobré meno ..
Teraz mi dovoľte sa už zasmiať na plné ústa nad týmto grantovým kšeftárom. To je tak, keď Heňo, migrant z Kanady (dlhé roky žijúci v SR bez toho, aby sa naučil čo len ceknúť po slovensky) chce silou mocou vyťažiť zo systému zarábaním na grantoch a migrantoch :)
Tu končím tento príbeh. Požiadal som pána ´korporátneho oného´ Heňa o okamžité ukončenie spolupráce a tie peniaze, čo mi bol dlžný (100 €) som mu otvorene daroval. Tu je moj postoj k podobným praktikám ako upozornenie pre budúcich potenciálnych biznis partnerov (jazykovky a iné):
- som váš slobodný biznis partner, nie neslobodný zamestnanec (dávate mi otázky, nie inštrukcie)
- očakávam vzájomný rešpekt a dialóg, v ktorom budú moje (´nie´ alebo ´áno´) vypočuté a rešpektované
- rozhodovať o spôsoboch učenia a dávania spätnej väzby na študenta je plne v mojej kompetencii
- predtým, než ma oslovíte (ako v tomto prípade), prečítajte si o mne na nete, alebo na tomto webe
Daniel Go-Dany.com
